Greenhushing je pojem, ktorý označuje situáciu, keď organizácie úmyselne zatají alebo minimalizujú informácie o svojich ekologických iniciatívach alebo udržateľných praktikách. Tento termín je protikladom k „greenwashingu„, kde firmy neoprávnene prezentujú svoje produkty alebo služby ako ekologické s cieľom získať výhodu na trhu.
Najčastejšie dôvody greenhushingu zo strany firiem sú:
- Strach z kritiky: Obávajú sa, že ak zverejnia svoje aktivity v oblasti udržateľnosti, budú kritizované za to, že robia málo, alebo že ich snahy nie sú úprimné.
- Nedostatok povedomia: Nemusia mať dostatočné povedomie o dôležitosti komunikácie o udržateľnosti.
- Konkurenčné tlaky: Majú strach, že zverejnenie informácií o ich aktivitách v oblasti udržateľnosti im môže uškodiť v konkurencii.
Výsledkom greenhushingu je, že spotrebitelia a verejnosť môžu byť odopretí o informácie, ktoré by mohli ovplyvniť ich nákupné rozhodnutia na základe environmentálnych kritérií. Táto prax môže v dlhodobom horizonte poškodiť dôveru v značku a jej reputáciu v oblasti udržateľného rozvoja. Vyhnúť sa dá greenhushingu nasledovne:
- Transparentnosť: Pravdivo komunikovať o svojich aktivitách v oblasti udržateľnosti, a to aj o tých, ktoré nie sú dokonalé.
- Zameranie na výsledky: Firmy by sa mali zamerať na dosiahnutie reálnych výsledkov v oblasti udržateľnosti a nie na marketingové kampane.
- Zapájanie zainteresovaných strán: Do procesu komunikácie o udržateľnosti sa môže vyplatiť zapájať zákazníkov, investorov a ďalších zainteresovaných strán.
Greenhushing je pre firmy kontraproduktívny. Namiesto utajovania svojich aktivít v oblasti udržateľnosti by sa mali firmy zamerať na transparentnú a efektívnu komunikáciu, ktorá im pomôže budovať dôveru, posilňovať reputáciu a dosahovať svoje ciele.